Duel o povinnom očkovaní Neprípustný zásah do slobody alebo nevyhnutný krok k normalite?

Jozef Majchrák a Dag Daniš polemizujú o myšlienke povinného očkovania pre najohrozenejšiu skupinu občanov, ktorou sú ľudia vo veku 60+. Okrem prezentácie vlastného postoja a hlavných argumentov sa rozhovor dotkol aj najväčších úskalí povinného očkovania z hľadiska medicíny, práva, politiky či z pohľadu celospoločenského prijatia.

Na úvod vás prosím o ujasnenie vašej pozície k povinnému očkovaniu seniorov a o hlavný argument v prospech vášho tvrdenia.

Dag Daniš: Som proti povinnému očkovaniu a zároveň proti plošnému očkovaniu. Myslím si, že očkovacia kampaň by mala byť namierená na ohrozené skupiny – v tomto prípade sú to seniori. Nemyslím si však, že by sa to malo vynucovať spôsobom, akým je povinné očkovanie, alebo pokutami, sankciami či segregačným režimom pre nezaočkovaných ľudí, lebo po ročných skúsenostiach vidíme, že reč nie je o očkovaní, ale o programe intenzívneho očkovania. Myslím si, že to je veľký rozdiel.

Neviem si dobre predstaviť morálne zdôvodnenie toho, že niekto nariadi skupine ľudí, že sa musí podrobiť programu intenzívneho očkovania do konca svojho života. A už vôbec si neviem predstaviť to, že takýto nátlak na niektorých ľudí budú robiť 20-, 30-, 40-roční „frackovia“, ktorí budú poúčať našich starších, skúsenejších rodičov či starých rodičov o tom, ako majú žiť, čo majú robiť a čo musia robiť.

Zdôrazňujem však, že podporujem kampaň zameranú na dobrovoľné očkovanie v tejto skupine obyvateľstva.

Jozef Majchrák: Ak si dáme cieľ, že vysoká zaočkovanosť tejto skupiny je dôležitá preto, aby sme ochránili spoločnosť pred lockdownami či ochránili nemocnice pred kolapsom, tak povinné očkovanie považujem za najistejšiu cestu k cieľu.

Držím palce súčasnej vláde, aby jej vyšla kampaň s finančnou motiváciou seniorov. Považujem to za lepší nápad, ako boli päťstoeurové poukážky. Napriek tomu to však vnímam ako experiment s neistým výsledkom. Nevieme, ako to dopadne. Povinné očkovanie je istejšia cesta.

Myslím si, že koniec pandémie ešte nevidíme. Pokiaľ by sme z dôvodu ochrany nemocníc pred kolapsom museli robiť piaty, šiesty či siedmy lockdown, tak mnohé ekonomické odvetvia nie sú schopné toľko lockdownov vydržať. O devastačných účinkoch zatvorených škôl nechcem ani hovoriť, popísalo sa toho dosť.

Samozrejme, že to je morálne citlivá vec. Nevnímam však spoločnosť len ako súbor autonómnych jednotlivcov so svojimi slobodami, ale vnímam aj dôležitosť verejného záujmu v prospech celku. Je množstvo situácií, v ktorých štát vo verejnom záujme ukladá nejakú povinnosť. Viaceré krajiny majú povinnú vojenskú službu, máme povinnú školskú dochádzku, máme aj povinné očkovanie detí.

Vždy je citlivé hľadať balans medzi osobnými slobodami a verejným záujmom. Aby sme však v tomto prípade ochránili spoločnosť pred čo najdrastickejšími dosahmi pandémie, je podľa mňa povinné očkovanie morálne obhájiteľné.

Pokračovanie polemiky Daga Daniša a Jozefa Majchráka si môžete pozrieť v tomto videu:

Ak naše diskusie radšej počúvate vo forme podcastov, ponúkame vám aj túto možnosť: