Podrobné informácie budú podľa ministerstva k dispozícii v najbližších dňoch po analýze informácií a záberov o rozsahu záplav, informovala agentúra DPA.

Katastrofa spôsobená človekom okrem toho preruší dodávky vody do 31 zavlažovacích systémov v Dnepropetrovskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. V roku 2021 tieto systémy zabezpečovali zavlažovanie 584-tisíc hektárov pôdy, z ktorých sa zozbierali približne štyri milióny ton obilnín a olejnín v hodnote približne 1,5 miliardy dolárov.

V roku 2023 funguje na pravom brehu Dnepra len 13 zavlažovacích systémov. Momentálne je bez zdroja vody 94 percent zavlažovacích systémov v Chersonskej, 74 percent v Záporožskej a 30 percent v Dnepropetrovskej oblasti.

Zničenie Kachovskej priehrady bude mať za následok, že polia na južnej Ukrajine sa už na budúci rok zmenia na púšť. Problémy budú mať nielen poľnohospodári, ale aj obce, a to pri zásobovaní pitnou vodou, varuje ministerstvo.

Zničenie vodnej elektrárne Kachovka bude mať negatívne dôsledky aj na rybárstvo. Už bol zaznamenaný úhyn rýb — mladých aj dospelých jedincov. Práve sa skončilo obdobie neresenia a v dôsledku poklesu hladiny vody budú ikry vo vyschnutých oblastiach vysychať, upozornilo ministerstvo.

Ďalším problémom bude prienik (a úhyn) sladkovodných rýb a iných biologických zdrojov do slaných vôd Čierneho mora. V dôsledku masívneho prílevu sladkej vody môže dôjsť aj k úhynu čiernomorskej fauny.

Priehrada v Ruskom okupovanej časti juhoukrajinskej Chersonskej oblasti bola zničená v utorok skoro ráno. Kremeľ z toho obviňuje Kyjev. Ukrajina a mnohí západní pozorovatelia sú presvedčení, že ruskí vojaci vyhodili priehradu do vzduchu sami. Špekuluje sa, že tak chceli zabrániť plánovanej ukrajinskej protiofenzíve.