Pretlačili eutanáziu, uvoľnili tranzície i potraty Španielov už ľavicová agenda nebaví, dopyt je po pravici

Cez víkend zažila španielska ľavicová vláda debakel. V regionálnych voľbách, ktoré sa konali v 12 zo 17 autonómnych oblastí, vyhrala vo veľkom pravicová strana PP (Partido popular – Ľudová strana). Veľký úspech zaznamenala aj pravicová nacionalistická strana Vox.

Prehra bola taká jednoznačná, že socialistický premiér Pedro Sánchez rozhodol o predčasnom konci vlády a vypísal voľby o pol roka skôr, ako pôvodne mali byť. Španieli si tak budú nový parlament vyberať v strede leta. Politické strany majú iba desať dní na to, aby zostavili kandidátne listiny.

Voľby zároveň ukázali úplný prepad ľavicovej strany Podemos, ktorá sa otvorene hlásila k marxizmu. Ešte pre niekoľkými rokmi bola pritom jednou z najsilnejších politických síl v krajine. Teraz ju vystriedala nacionalistická Vox.

Miestni politickí komentátori považujú rozhodnutie o predčasných voľbách za snahu skrátiť čo najviac čas, počas ktorého by mohli socialistom klesnúť preferencie ešte viac. Práve Sánchez pritom rozhodol, že z regionálnych volieb spraví akýsi plebiscit aj o centrálnej vláde. Vychádzal z nesprávneho predpokladu, ako sa neskôr ukázalo, že jeho osoba a „úspechy“ centrálnej vlády voličov pritiahnu k urnám na regionálnej úrovni. Stal sa pravý opak.

Ľavicová centrálna vláda, ktorá pozostávala z koalície medzi Španielskou socialistickou robotníckou stranou (PSOE) a ľavicovou Unidas Podemos (pôvodne Podemos), prijala počas vládnutia viacero ideologických zákonov.

Kontroverzné ministerstvo rovnosti

V roku 2021 prišiel polemický zákon o eutanázii. Tak sa Španielsko stalo siedmou krajinou na svete, kde je asistovaná samovražda, prípadne vražda pacienta na jeho požiadanie, legálnou praxou.

Španielska právna úprava zároveň patrí k tým najliberálnejším. Eutanázia sa stala právom pre ľudí, ktorí trpia vážnou a nevyliečiteľnou chorobou, alebo pre tých, ktorí znášajú chronické ochorenie spôsobujúce stratu autonómie a neustálu fyzickú alebo psychickú bolesť.

Takto napísaný zákon umožňuje aj interpretáciu, že právo na eutanáziu majú aj psychicky chorí pacienti. To pritom kontroverzne vnímajú aj zástancovia eutanázie.

Ľavicovou agendou sa najviac preslávilo ministerstvo rovnosti, ktoré existovalo po prvýkrát medzi rokmi 2008 až 2010, potom ho pravicová vláda zrušila. V roku 2020 ho vláda Pedra Sáncheza zase obnovila a na jeho čelo zasadla Irene Montero zo strany Podemos.

Čítajte tiež

Paradoxy španielskeho ministerstva rovnosti Ako boj proti mačizmu priniesol slobodu sexuálnym agresorom

Kristína Votrubová

Nový zákon mal zabezpečiť, aby boli za sexuálne násilie prísnejšie tresty. No udial sa opak, mnohí odsúdení išli z väzenia domov.

Práve tento rezort pripravil jeden z najkontroverznejších zákonov Sánchezovej vlády, ľudovo známy ako „Len áno je áno“. Oficiálne ide o zákon garancie sexuálnej slobody a teoreticky mal zaručiť väčšiu ochranu žien pred znásilnením. Podľa tohto zákona každý pohlavný styk, pri ktorom nebol explicitne daný súhlas, môže byť považovaný za znásilnenie.

To, že dokazovanie súhlasu je veľmi ťažko realizovateľné, je jedna vec. Dôležitejší bol fakt, že zákon zmazal rozdiel medzi obťažovaním a agresiou, čo v praxi spôsobilo, že za znásilnenie súd musel ukladať nižšie tresty. Mnohí sexuálni agresori sa tak vďaka retroaktívnej platnosti zákona dostali na slobodu omnoho skôr, ako pôvodne mali.

To vyvolalo obrovskú vlnu nevôle po celej krajine. 

Protesty vyvolal aj ďalší zákon z dielne tohto ministerstva. Išlo o zákon, ktorý ošetruje zmenu pohlavia a viedol k výraznému uvoľneniu pravidiel. Zákon vyvolal odpor aj medzi odbornou verejnosťou, lebo umožnil prejsť zmenou pohlavia ľuďom od 16 rokov bez potreby súhlasu rodičov. Taktiež sa uvoľnili pravidlá úradnej zmeny pohlavia. Po novom už nie je potrebný psychologický posudok ani dvojročná hormonálna terapia.

Odborníci ministerstvu vyčítali, že pri príprave zákona vôbec neboli oslovení, a upozorňovali na možné nebezpečenstvá, ktoré takto uvoľnená legislatíva prináša. Ministerstvo rovnosti na pripomienky nereagovalo.

Kupovanie hlasov a exteroristi na kandidátke

To, či španielsku verejnosť hnevali práve tieto zmeny, nie je celkom jasné. Faktom však je, že v médiách rezonovali, a najmä fiasko spojené so zákonom „Len áno je áno“ výrazne znížilo popularitu vlády.

K tomu sa pridali predvolebné škandály spojené s kupovaním hlasov a spojenectvo so stranou s väzbami na teroristickú skupinu ETA.

Krátko pred regionálnymi voľbami polícia zatkla vo viacerých španielskych mestách ľudí podozrivých z kupovania hlasov. Išlo o politikov z kandidátok strany PSOE. Ľudia zapojení do procesu vytypovali občanov s nízkymi príjmami, najmä imigrantov, a ponúkli im peniaze či zlepšenie pracovných podmienok výmenou za to, že budú hlasovať poštou. Následné hlasy zmanipulovali v prospech daných kandidátov. Za každý hlas údajne zaplatili 150 až 250 eur.

Správy o kupovaní hlasov pribúdali z viacerých miest. Hlava ľavicovej PSOE Pedro Sánchez sa napriek medializácii k týmto prípadom nevyjadril. To popularite strany nepomohlo.

Ďalšou mediálnou bombou, ktorá výrazne pomohla pravici, bolo odhalenie, že na kandidátnych listinách strany Bildu sa nachádzali viacerí kandidáti, ktorí boli v minulosti odsúdení za terorizmus v rámci teroristickej skupiny ETA.

Hlavná ľavicová strana PSOE s Bildu viackrát spolupracovala pri presadzovaní zákonov. Sánchez mediálne nezvládol ani túto situáciu.

V regionálnych voľbách si tak ľavicová PSOE udržala vládu iba v troch z deviatich oblastí, ktoré mala pod kontrolou doteraz. Pravicová PP získala prevahu aj v mnohých veľkých španielskych mestách. Celkovo PP získala o stovky tisíc hlasov viac a úplne tak otočila situáciu z predchádzajúcich regionálnych volieb.

Z výsledkov volieb sa zdá, že čas ľavicovej vlády sa v Španielsku chýli ku koncu. Celonárodné parlamentné voľby, ktoré budú nezvyčajne uprostred leta, sú síce iné ako tie regionálne, ale reputácia ľavicových strán je natoľko poškodená, že sa očakáva výhra pravicovo orientovanej PP.

Regionálne voľby zároveň spečatili osud stredopravej strany Ciudadanos, ktorá chcela byť alternatívou k systému dvoch veľkých strán na opačných stranách ideového rebríčka. Vo voľbách dosiahla taký mizerný výsledok, že v celonárodných voľbách už ani nebude kandidovať.

Španielsko teda zažíva obrodenie pravice, no ak aj hlavná pravicová strana PP vyhrá júlové voľby, zrejme nezíska dostatočný počet hlasov na to, aby mohla vládnuť sama. Zrejme bude musieť vytvoriť koalíciu so stranou Vox.

Tá sa na scéne objavila pomerne nedávno, ale u španielskych voličov získava čoraz väčšiu obľubu. V posledných voľbách sa stala treťou najsilnejšou stranou.

Vox je omnoho vyhranenejšia ako umiernenejšia PP, v dôsledku čoho ju niektorí označujú za krajne pravicovú stranu, i keď pri pohľade na jej volebný program to celkom nesedí. Je výrazne národne orientovaná, pôvodne dokonca mala v programe zrušenie autonómnych oblastí. Taktiež je proti migrácii a háji tradičné hodnoty.

Okrem prehry ľavice tak tieto voľby ukázali ďalší španielsky trend, a to dopyt po vyhranenejšej a razantnejšej politickej sile.