Dianie sledujeme online:

20.32 Senát amerického Kongresu vo štvrtok schválil balík pomoci Ukrajine v hodnote 40 miliárd dolárov. 

Balík pomoci schválil Senát týždeň po tom, ako ho v hlasovaní odobrila americká Snemovňa reprezentantov. Na definitívne schválenie finančnej pomoci Kyjevu je ešte potrebný podpis amerického prezidenta Joea Bidena.

Senát hlasoval za schválenie balíka finančnej pomoci pre Ukrajinu v pomere 86 ku 11. Všetky nesúhlasné hlasy pochádzali z radov republikánov, uvádza agentúra AP.

Prijatie balíka finančnej pomoci prišlo po upozornení zo strany Bidena, že doterajšia pomoc Kyjevu na odrazenie ruskej vojenskej invázie sa pravdepodobne v priebehu niekoľkých dní vyčerpá.

Americký prezident pôvodne požiadal Kongres o schválenie ďalších 33 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, no zákonodarcovia sa rozhodli balík navýšiť. (tasr)

19.38 Britský premiér Boris Johnson telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o vojenskej podpore a o globálnej potravinovej bezpečnosti. Vo vyhlásení to uviedol hovorca britskej vlády.

„Lídri diskutovali o pokroku v rokovaniach, pričom sa dohodli na zintenzívnení spolupráce so spojencami, vrátane USA, Francúzska a Nemecka, s cieľom stanoviť dlhodobú bezpečnostnú architektúru pre Ukrajinu,“ povedal hovorca britskej vlády.

Britský premiér v telefonáte so Zelenským vyjadril svoje obavy z narastajúcich globálnych dôsledkov ruskej invázie na Ukrajinu a bezohľadnej blokády ukrajinských čiernomorských prístavov Moskvou a aj narastajúcich cien potravín v rozvojových krajinách.

Generálny riaditeľ Svetového potravinového programu (WFP) David Beasley vo štvrtok povedal, že „neotvorenie (ukrajinských) prístavov bude vyhlásením vojny potravinovej bezpečnosti na celom svete“ a milióny ľudí privedie na pokraj hladomoru.

Británia schválila začiatkom mája poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu, a to vo výške 1,3 miliardy libier (1,53 miliardy eur). Johnson vo štvrtok na Twitteri napísal, že súčasťou tejto pomoci budú delostrelecké zbrane, protilodné strely aj bezpilotné lietadlá. (tasr)

18.16 Pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Severodoneck zahynulo najmenej 12 ľudí a viac ako 40 osôb sa zranilo. Vo štvrtok to na sociálnej sieti napísal gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa Hajdaja strieľali ruské jednotky na mesto bez zjavne určeného cieľa. Podľa jeho slov môže byť počet obetí ešte vyšší. Oblasť však pre pretrvávajúce ostreľovanie nie je možné skontrolovať, dodal.

Gubernátor Luhanskej oblasti uviedol, že ostreľovanie sa začalo vo štvrtok ráno a pokračovalo počas celého dňa.  

Severodoneck a neďaleké mesto Lysyčansk sú poslednými ohniskami ukrajinského odporu v Luhanskej oblasti. (tasr)

18.10 Ukrajinský súd v hlavnom meste Kyjev udelil povolenie na zatknutie bývalého prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý je podozrivý z organizovania nelegálneho prevádzania ľudí cez štátne hranice. K tomuto skutku malo dôjsť v roku 2014, keď exprezident utiekol do Ruska. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej prokuratúry zverejnené na Telegrame.

„Dňa 23. februára 2014 Janukovyč spoločne so zamestnancami (ruskej) štátnej bezpečnostnej služby a predstaviteľmi Ruskej federácie s pomocou troch vrtuľníkov ozbrojených síl Ruskej federácie nelegálne prekročil štátnu hranicu na predmestí Urzufu v Doneckej oblasti a prešli do (mesta) Anapa v Rusku, pričom so sebou previezli najmenej 20 osôb,“ uvádza sa vo vyhlásení Pečerského okresného súdu v Kyjeve.

Proruského exprezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010, zvrhli prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane v roku 2014. Protesty vypukli v krajine po tom, ako Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou, ktorá znamenala väčší príklon Ukrajiny na stranu EÚ a zároveň aj odpútanie sa od ruského vplyvu.

Janukovyča v rodnej krajine odsúdili v neprítomnosti na 13 rokov väzenia za vlastizradu. Momentálne nie je zrejmé, kde tento ukrajinský exprezident žije. CNN v tejto súvislosti pripomína, že v marci ukrajinská tlačová agentúra Ukrinform citovala miestne médiá, podľa ktorých bol v tom čase Janukovyč v bieloruskom Minsku. (tasr)

16.02 Ruský armádny plukovník v zálohe Michail Chodarionok, ktorý v ruskej štátnej televízii Rossija-1 kritizoval nepriaznivý priebeh ruských vojenských operácií na Ukrajine, v stredu verejne zmenil svoj názor. Podľa jeho slov bude ukrajinská armáda z nadchádzajúcich plánov ruskej armády nemilo prekvapená. 

Chodarionok v stredajšej relácii „60 minút“ televízie Rossija-1 uviedol, že správy o tom, že ukrajinská armáda môže spustiť protiútok, sú „zveličené“. V rovnakej relácii v pondelok ruský plukovník v zálohe kritizoval ťaženie ruskej armády na Ukrajine. Relácia tentokrát niesla názov: „Úspechy ruských vzdušných a vesmírnych síl“.

Ruský plukovník v štátnej televízii Najprv kritizoval ťaženie ruskej armády. Teraz otočil a hovorí opak

TASR Postoj

Podľa Michaila Chodarionoka bude ukrajinská armáda z nadchádzajúcich plánov ruskej armády nemilo prekvapená.

14.37 Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus telefonoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, s ktorým hovoril o úlohe Ruska v súvislosti s globálnymi záležitosťami v zdravotníctve a situácii na Ukrajine. 

„Hovorili som s ministrom zahraničných vecí o ruskej účasti na globálnych zdravotníckych záležitostiach, o spolupráci s WHO a o situácii na Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti Twitter vo štvrtok Tedros.

„Požiadal som o bezpečný prístup k Mariupolu, Chersonu, k juhu Záporožia a k ostatným obliehaným oblastiam, aby sa tam mohla doručiť pomoc,“ dodal Tedros s tým, že civilisti musia byť chránení. (tasr)

13.48 Prvý ruský vojak, ktorého na Ukrajine súdia za vojnový zločin, Vadim Šišimarin, požiadal na súde v Kyjeve o odpustenie, keď podrobne opisoval, ako zabil na začiatku ruskej vojenskej invázie civilistu. 

„Viem, že mi nedokážete odpustiť, no aj tak vás žiadam, aby ste mi odpustili,“ uviedol 21-ročný ruský seržant, pričom tieto slová podľa AFP adresoval manželke 62-ročného civilistu, ku ktorého zabitiu sa v stredu pred súdom priznal.

Šišimarin vo štvrtok na súde vypovedal, že muža, z ktorého smrti je obvinený, zastrelil, keď on a ďalší ruskí vojaci ustupovali a chceli sa pripojiť k svojej jednotke. Pri ústupe vojaci objavili civilné auto značky Volkswagen, ktoré odcudzili.

„Chceli sme sa dostať na miesto, kde bola naša armáda, a vrátiť sa do Ruska,“ uviedol Šišimarin s tým, že cestou ukradnutým autom vojaci zbadali muža, ktorý telefonoval.

Následne obvinenému seržantovi prikázal iný ruský vojak nachádzajúci sa v aute, aby telefonujúceho muža zastrelil. „Kričal na mňa, aby som strieľal, pretože ich vystavujem nebezpečenstvu,“ uviedol Šišimarin.

Mladý vojak prišiel vo štvrtok na súd v sivomodrej mikine a agentúra AFP si všíma, že v čase, keď vypovedala manželka zabitého civilistu, hľadel Šišimarin do zeme. (tasr)

12.07 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba kritizoval, že niektoré krajiny Európskej únie „zaobchádzajú s Kyjevom ako s druhou triedou“.

Vyjadril sa tak po vyhlásení Nemecka, že snahu vojnou ničenej Ukrajiny o vstup do EÚ nemožno urýchliť.

„Strategická nejednoznačnosť voči európskej vyhliadke Ukrajiny, praktizovaná niektorými metropolami EÚ v minulých rokoch, zlyhala a musí sa skončiť,“ napísal Kuleba na Twitteri.

To totiž „iba povzbudilo“ ruského prezidenta Vladimira Putina, dodal šéf ukrajinskej diplomacie. Skritizoval „zaobchádzanie s Ukrajinou ako s druhou triedou“, čo „zraňuje city Ukrajincov“.

Nemecký kancelár Olaf Scholz predtým vo štvrtok povedal, že v otázke členstva Ukrajiny v EÚ sa nemôžu urobiť „žiadne skratky“, a dodal, že výnimka pre Kyjev by bola nespravodlivá voči krajinám západného Balkánu, takisto sa snažiacim o vstup do Únie. (afp, tasr)

11.30 Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že tento týždeň sa v obliehaných oceliarňach Azovstaľ vzdalo 1 730 ukrajinských vojakov.

„Za posledných 24 hodín sa vzdalo 771 militantov z nacionalistického pluku Azov,“ uviedlo ruské ministerstvo vo svojej pravidelnej dennej správe o konflikte na Ukrajine.

„Celkovo sa od 16. mája vzdalo 1 730 militantov vrátane 80 ranených,“ dodalo. Použilo termín militanti, ktorým označilo ukrajinských vojakov a bojovníkov, ktorí dlhé týždne v neľudských podmienkach v Azovstali odolávali bombardovaniu a ostreľovaniu ruských síl.

Ruské ministerstvo zverejnilo video, zrejme zachytávajúce ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali, ako kráčajú von z oceliarní – niektorí sú viditeľne zranení a iní si pomáhajú barlami. Ruskí vojaci im pri odchode rukami prehľadávajú oblečenie na ich tele a kontrolujú im aj batohy. (afp, tasr)

10.46 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, uviedol, že jeho krajina neprijme žiadne prímerie, kým sa všetci ruskí vojaci nestiahnu.

Štvrtkové vyhlásenie Podoľaka, ktorý sa zúčastnil na niekoľkých kolách rozhovorov s Ruskom, odráža čoraz istejší postoj Ukrajiny, ktorá v bojoch proti ruskej ofenzíve dosahuje faktickú patovú situáciu.

„Neponúkajte nám prímerie – to nie je možné bez úplného stiahnutia ruských vojakov," napísal Podoľak na Twitteri. „Ukrajina nemá záujem o nový ’Minsk’ a obnovenie vojny o niekoľko rokov," dodal a narážal tým na mierovú dohodu z roku 2015 pre východnú Ukrajinu, ktorú sprostredkovali Francúzsko a Nemecko a ktorá bola podpísaná v bieloruskom hlavnom meste Minsk. (afp, tasr)

10.05 Jedna osoba zahynula a ďalšie utrpeli zranenia pri útoku na obec na juhozápade Ruska pri hraniciach s Ukrajinou.

Oznámil to gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt. „Ďalší útok na (obec) Ťotkino, ku ktorému došlo na svitaní, sa nanešťastie skončil tragédiou. V súčasnosti vieme o najmenej jednej obeti,“ uviedol Starovojt, ktorý zároveň naznačil, že útok bol vykonaný z územia Ukrajiny.

Zároveň dodal, že podľa predbežných informácií sa obeťou útoku stal vodič nákladného auta, ktorý v čase incidentu doručoval tovar do miestneho liehovaru. Podnik bol podľa Starovojta zasiahnutý niekoľkokrát.

Podľa gubernátora utrpelo pri útoku zranenia niekoľko ľudí, pričom v súčasnosti prebehajú práce zamerané na uhasenie požiarov v obci, ktorá má asi 4000 obyvateľov. „Niekoľko domov bolo zničených. Máme aj správy o nevybuchnutých granátoch,“ uviedol Starovojt. (afp, tasr)

9.03 Hraničnými priechodmi prešlo na vstupe do Slovenskej republiky v stredu 3 174 osôb. Z toho bolo 756 mužov, 1 909 žien a 509 detí.

O dočasné útočisko požiadalo 266 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za stredu 3 053 osôb.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine vstúpilo na územie Slovenska 436 498 osôb. Dočasné útočisko na Slovensku získalo od marca 76 814 žiadateľov. Celkový počet osôb na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára je 177 271. (tasr)

8.50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom pravidelnom nočnom prejave ako obvykle poďakoval rôznym svetovým lídrom za ich podporu a zhodnotil stav ruských inváznych síl.

„Každý už vidí, ako sa Rusko v tejto vojne správa. Neskúsených brancov vrhá do boja ako potravu pre delá. Má rabujúcich vojakov, ktorí videli bežné domáce spotrebiče prvýkrát až v cudzej krajine. Majú starú sovietsku výzbroj bez modernej ochrany. Používajú zakázané fosforové bomby, ktorými spaľujú školy a bežné obytné budovy. A rakety, ktorých väčšinu minula ruská armáda na ničenie vyslovene civilnej infraštruktúry bez strategického vojenského výsledku. Dnes ostreľovali raketami (mestá) Mykolajiv a takisto Dnipro,“ informoval v stredu neskoro večer Zelenskyj.

„Musíme vyhnať okupantov a zaistiť Ukrajine skutočnú bezpečnosť. Preto som podpísal dekrét o predĺžení stanného práva a všeobecnej mobilizácie,“ dodal.

„Cherson, Melitopol, Berďansk, Enerhodar, Mariupol a všetky naše mestá a obce, ktoré sú teraz okupované, dočasne okupované, musia vedieť, že Ukrajina sa vráti,“ vyhlásil prezident. (sky news, tasr)

7.22 Rusko tvrdí, že poslalo viac než 900 ukrajinských vojakov, ktorí vyše mesiaca odrážali ruské útoky v mariupolských oceliarňach Azovstaľ, do väzenskej kolónie v Doneckej oblasti.

Ukrajina Ruskom uvádzané počty vojakov nepotvrdila. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí v Moskve Marija Zacharovová v stredu večer vyhlásila, že od utorka sa v Mariupole vzdalo už 959 ukrajinských vojakov, z ktorých 51 sa aktuálne lieči zo zranení.

Zvyšok bol podľa hovorkyne poslaný do bývalej trestaneckej kolónie v meste Olenivka nachádzajúcom sa v časti východoukrajinskej Doneckej oblasti, ktorú ovláda Rusko.

Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že zranení príslušníci ukrajinských síl boli prevezení do nemocnice v meste Novoazovsk na území separatistickej proruskej „republiky“ vyhlásenej v Doneckej oblasti.

Z podzemných bunkrov a tunelov v zničených mariupolských oceliarní Azovstaľ už dva dni vychádzajú alebo sú vynášaní, vyčerpaní a zranení ukrajinskí vojaci, ktorí tam vyše mesiaca kládli odpor ruskej presile. Nevie sa pritom, koľkí ešte neodovzdali zbrane a zostávajú v podzemí.

Kyjev odmieta v tejto súvislosti hovoriť o tom, že by sa vojaci z Azovstaľu vzdali alebo kapitulovali, a tvrdí, že by mali byť vymenení za zajatých ruských vojakov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na stredu oznámil, že príslušníci armády a spravodajských služieb Ukrajiny odštartovali operáciu zameranú na záchranu ukrajinských vojakov z Mariupola.

Čo sa však s nimi napokon stane, nie je jasné. Z Ruska totiž zaznievajú aj hlasy, že by obrancovia Azovstaľu nemali byť vymenení, ale postavení pred tribunál alebo dokonca popravení ako „teroristi“.

Experti aj západní politici v tejto súvislosti upozorňujú, že by to bolo v rozpore so Ženevskými konvenciami, ktoré upravujú aj zaobchádzanie s vojnovými zajatcami. Tí podľa týchto medzinárodných dohovorov nesmú byť trestaní za účasť v bojoch, ale len za prípadné vojnové zločiny.

„Domnievam sa, že v tejto vojne bolo už dosť ukrutností aj bez popráv vojnových zajatcov, a bojím sa toho, že to k tomu smeruje,“ uviedol štátny tajomník britského ministerstva obrany James Heappey pre londýnsku rozhlasovú stanicu LBC. (tasr)

6.47 Rusko vyhlásilo, že nasadilo na Ukrajine sofistikované laserové zbrane, ktoré sa používajú na likvidáciu dronov.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského takéto vyhlásenia svedčia o „úplnom krachu invázie“, ktorý núti Moskvu k tvrdeniam o nasadení nových „zázračných“ zbraní.  

„Vidíme, že v treťom mesiaci totálnej vojny sa Rusko snaží nájsť svoju ‚zázračnú zbraň‘. Vraj laser. To jasne naznačuje úplný krach invázie,“ povedal Zelenskyj v noci na štvrtok vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore k národu.

Prirovnal pritom počínanie Kremľa k propagande hitlerovského Nemecka, ktorá v posledných rokoch druhej svetovej vojny sľubovala tzv. „wunderwaffe“. Malo ísť o zázračnú superzbraň, ktorá by náhle zvrátila nepriaznivý vývoj vojny v prospech nacistov. (reuters, the guardian, bbc, tasr)

6.30 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková obvinila Rusko, že bráni vývozu obilia z Ukrajiny a využíva hlad ako prostriedok vedenia vojny.

Vyjadrila sa tak na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v sídle OSN v New Yorku.

„Rusko v tejto vojne využíva aj ďalšiu hroznú a silnú zbraň: hlad a nedostatok. Tým, že blokuje ukrajinské prístavy, ničí zásobárne obilia, cesty a železnice, Rusko rozpútalo obilnú vojnu a spustilo tým svetovú potravinovú krízu,“ vyhlásila v stredu Baerbocková.

Zdôraznila, že Kremeľ robí tieto nebezpečné a nezodpovedné kroky v situácii, keď sú milióny ľudí hlavne na Blízkom východe a v Afrike už aj bez toho ohrozené hladom v dôsledku klimatickej krízy, pandémie covidu či ozbrojených konfliktov.

Podľa nemeckej vlády Rusko aktuálne blokuje vývoz približne 20 miliónov ton ukrajinského obilia, ktoré by malo byť dodané najmä do krajín severnej Afriky a Ázie. Veľká časť z tohto obilia je zablokovaná v juhoukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa. (reuters, tasr)

Čo sa udialo v stredu 18. mája:

Čítajte tiež

Vojna Rusko tvrdí, že v Azovstale sa vzdalo takmer tisíc ukrajinských vojakov

Postoj

Ukrajinská armáda podľa prezidenta Zelenského „odráža neustále útoky v tých oblastiach, kde sa Rusko snaží postúpiť“, pričom ako hlavné ciele ruskej armády spomenul Severodoneck a iné mestá v Donbase.