Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. On sám bol pritom na rozdiel od Budaja členom KSČ, ktorá ŠtB riadila.
Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. On sám bol pritom na rozdiel od Budaja členom KSČ, ktorá ŠtB riadila.
Podľa informácií Denníka N sa počas nakrúcania dokumentu RTVS ŠtB: Prísne tajné v archíve v Olomouci našiel spis spolupracovníka, ktorý o kontaktoch súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja s komunistickou tajnou službou v minulosti vypovedá viac. V spise sa zachovalo Budajovo vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal k spolupráci, aj s jeho podpisom.
Tajnej službe údajne donášal informácie o svojich známych Tomášovi Petřivom a Gabrielovi Levickom, ktorí pôsobili v občianskom disente. Keď Budaja po dvoch rokoch Štátna bezpečnosť spomedzi spolupracovníkov vyraďovala, v záverečnej správe uviedla, že „podal 9 agentúrnych správ čiastočne objasňujúcich činnosť spomínaných osôb“.
Ako uvádza Denník N, na spoluprácu ho podľa dokumentov v spise získal 22. júna 1979 príslušník ŠtB Jaroslav Král. Urobil to na základe toho, že Budaj v kontakte s ním už v predošlom období údajne pomohol v objasnení protištátnej činnosti Petřivého a Levického. Bol preto Králom označený ako „vhodný typ na verbovku“. Levického vraj Budaj odhováral od protištátnych aktivít. Podobne vraj Královi hovoril o Petřivom, že sa v Prahe dostal do okruhu signatárov Charty 77, a prisľúbil, že aj jeho bude od protištátnej činnosti odhovárať.
Samotné nasledujúce agentúrne správy, o ktorých hovorí záverečná správa ŠtB po vyradení Budaja zo spolupráce, sa však v spise nezachovali.
Prípadu sa v minulosti sčasti venovala aj režisérka Zuzana Piussi, ktorá v roku 2010 nakrútila dokument Muži revolúcie. Gabriel Levický, signatár Charty 77, na ktorého Ján Budaj údajne donášal, v ňom spomínal, ako sa o celom prípade dozvedel.
„Jano Budaj mi raz volal v noci do San Francisca, zobudil ma o druhej ráno telefonát a hovoril: Gabo, prosím ťa, potrebujem od teba, aby si potvrdil niečo, lebo tu sa začína proti mne kampaň, a ja potrebujem od ľudí ako si ty a iní svedectvo a prehlásenie, že som bol čistý.“ Vtedy Levický ešte nevedel, o čom hovorí.
Keď sa však vrátil na Slovensko, téma tesne pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990 už žila svojím životom. Levický sa tak dohodol na stretnutí s Budajom, aby mu to vysvetlil. Ten ho údajne pozval k sebe domov o polnoci. Priznal sa mu, že bol spolupracovníkom ŠtB a snažil sa mu svoj podpis vysvetliť.
Levický pre Denník N dnes uviedol, že Budaj predtým spomínal len nevinnú spoluprácu, nie udávanie. Podpísanie spolupráce mu vyčítal.
Budaj pre Denník N uviedol, že o svojich kamarátoch nič neprezradil.
„Nikoho som nezradil,“ povedal Denníku N. Spochybnil, že by vo vyhlásení o spolupráci bol spomínal Petřivého a Levického, ako je to uvedené v dnes zverejnenom dokumente. Podľa Budaja mohol byť pozmenený. Uviedol, že si z olomouckého archívu nájdený spis vyžiada na štúdium.
Ján Budaj patril pred rokom 1989 k občianskemu disentu. Od roku 1976 pracoval ako kurič a pomocný pracovník v rôznych podnikoch a popri tom sa venoval organizovaniu nezávislej kultúry a voľnej tvorbe. V roku 1980 založil prvý občiansky samizdat na Slovensku s názvom Kontakt, spolupracoval s tzv. Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných.
V septembri 1987 sa podieľal na vydaní samizdatu Bratislava/nahlas, v ktorom otvorene kritizovali život v hlavnom meste a skostnatenosť režimu.
Pre svoje aktivity kritické k režimu bol pravidelne sledovaný Štátnou bezpečnosťou, ktorá ho po väčšinu času viedla ako „nepriateľskú osobu“. V rokoch 1979 až 1981 ho však ŠtB evidovala ako tajného spolupracovníka s krycím menom Domovník. Informácie o konkrétnom charaktere či rozsahu spolupráce doteraz neboli dostupné, pretože príslušný zväzok a dokumenty sa v slovenských archívoch nenachádzali.
V roku 1990 Budaj priznal, že podpísal spoluprácu s bývalým režimom, vysvetlil to tým, že chcel získať pas na plánovanú emigráciu. Ten naozaj získal, ale po krátkom čase sa z Viedne vrátil späť.
Ústav pamäti národa dnes na sociálnej sieti uverejnil dva dokumenty z agentúrneho zväzku, ktorý spravuje Správny archív Armády ČR v Olomouci: rukou písané vyhlásenie o spolupráci z júna 1979 a návrh na ukončenie spolupráce zo septembra 1981, v ktorom je opísaný kontakt Jána Budaja s ŠtB.
ÚPN uvádza, že komunistická tajná služba Budaja už v roku 1980 považovala za neseriózneho spolupracovníka, na základe čoho potom aj spoluprácu s ním nasledujúci rok ukončila.
Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. Reagoval tak na informácie o nájdení dokumentu, ktorým Budaj podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Tvrdí, že „eštebák“ nemôže byť v žiadnej vláde, ani v tej dočasne poverenej.
Budaj sa podľa neho zaradil do najhlbšej špiny, aká existovala v bývalom režime. Nájdenie dokumentov nepovažuje za prekvapenie. Označil to za „obrovskú hanbu“.
„Podpísal, že bude donášať na tzv. nepriateľov štátu,“ uviedol Fico s tým, že otázna je aj Budajova úloha pri novembrových udalostiach. „Jeden z najväčších demokratických ‚tlčhubov‘ je usvedčený z najväčšieho zločinu, aký mohol spáchať,“ vyhlásil šéf Smeru.
Sám Robert Fico bol v rokoch 1986 až 1989 členom Komunistickej strany Československa, ktorá bola jedinou povolenou vládnou stranou v republike. Medzi jej úlohy patrilo aj riadenie Štátnej bezpečnosti.