Aktuálne 01. február 2023

Budajova spolupráca s ŠtB Našiel sa spis o tribúnovi Nežnej revolúcie, konkrétne správy sa nezachovali

Lukáš Obšitník
Lukáš Obšitník

Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. On sám bol pritom na rozdiel od Budaja členom KSČ, ktorá ŠtB riadila.

Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. On sám bol pritom na rozdiel od Budaja členom KSČ, ktorá ŠtB riadila.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Obšitník

Našiel sa spis o tribúnovi Nežnej revolúcie, konkrétne správy sa nezachovali
Foto: TASR/Jaroslav Novák

Podľa informácií Denníka N sa počas nakrúcania dokumentu RTVS ŠtB: Prísne tajné v archíve v Olomouci našiel spis spolupracovníka, ktorý o kontaktoch súčasného ministra životného prostredia Jána Budaja s komunistickou tajnou službou v minulosti vypovedá viac. V spise sa zachovalo Budajovo vyhlásenie, v ktorom sa zaviazal k spolupráci, aj s jeho podpisom.

Tajnej službe údajne donášal informácie o svojich známych Tomášovi Petřivom a Gabrielovi Levickom, ktorí pôsobili v občianskom disente. Keď Budaja po dvoch rokoch Štátna bezpečnosť spomedzi spolupracovníkov vyraďovala, v záverečnej správe uviedla, že „podal 9 agentúrnych správ čiastočne objasňujúcich činnosť spomínaných osôb“. 

Ako uvádza Denník N, na spoluprácu ho podľa dokumentov v spise získal 22. júna 1979 príslušník ŠtB Jaroslav Král. Urobil to na základe toho, že Budaj v kontakte s ním už v predošlom období údajne pomohol v objasnení protištátnej činnosti Petřivého a Levického. Bol preto Králom označený ako „vhodný typ na verbovku“. Levického vraj Budaj odhováral od protištátnych aktivít. Podobne vraj Královi hovoril o Petřivom, že sa v Prahe dostal do okruhu signatárov Charty 77, a prisľúbil, že aj jeho bude od protištátnej činnosti odhovárať.

Samotné nasledujúce agentúrne správy, o ktorých hovorí záverečná správa ŠtB po vyradení Budaja zo spolupráce, sa však v spise nezachovali.

Prípadu sa v minulosti sčasti venovala aj režisérka Zuzana Piussi, ktorá v roku 2010 nakrútila dokument Muži revolúcie. Gabriel Levický, signatár Charty 77, na ktorého Ján Budaj údajne donášal, v ňom spomínal, ako sa o celom prípade dozvedel.

„Jano Budaj mi raz volal v noci do San Francisca, zobudil ma o druhej ráno telefonát a hovoril: Gabo, prosím ťa, potrebujem od teba, aby si potvrdil niečo, lebo tu sa začína proti mne kampaň, a ja potrebujem od ľudí ako si ty a iní svedectvo a prehlásenie, že som bol čistý.“ Vtedy Levický ešte nevedel, o čom hovorí.

Keď sa však vrátil na Slovensko, téma tesne pred prvými slobodnými voľbami v roku 1990 už žila svojím životom. Levický sa tak dohodol na stretnutí s Budajom, aby mu to vysvetlil. Ten ho údajne pozval k sebe domov o polnoci. Priznal sa mu, že bol spolupracovníkom ŠtB a snažil sa mu svoj podpis vysvetliť.

Levický pre Denník N dnes uviedol, že Budaj predtým spomínal len nevinnú spoluprácu, nie udávanie. Podpísanie spolupráce mu vyčítal.

Nikoho som nezradil, tvrdí Budaj

Budaj pre Denník N uviedol, že o svojich kamarátoch nič neprezradil.

„Nikoho som nezradil,“ povedal Denníku N. Spochybnil, že by vo vyhlásení o spolupráci bol spomínal Petřivého a Levického, ako je to uvedené v dnes zverejnenom dokumente. Podľa Budaja mohol byť pozmenený. Uviedol, že si z olomouckého archívu nájdený spis vyžiada na štúdium. 

Ján Budaj patril pred rokom 1989 k občianskemu disentu. Od roku 1976 pracoval ako kurič a pomocný pracovník v rôznych podnikoch a popri tom sa venoval organizovaniu nezávislej kultúry a voľnej tvorbe. V roku 1980 založil prvý občiansky samizdat na Slovensku s názvom Kontakt, spolupracoval s tzv. Výborom na obranu nespravodlivo stíhaných.

V septembri 1987 sa podieľal na vydaní samizdatu Bratislava/nahlas, v ktorom otvorene kritizovali život v hlavnom meste a skostnatenosť režimu. 

Pre svoje aktivity kritické k režimu bol pravidelne sledovaný Štátnou bezpečnosťou, ktorá ho po väčšinu času viedla ako „nepriateľskú osobu“. V rokoch 1979 až 1981 ho však ŠtB evidovala ako tajného spolupracovníka s krycím menom Domovník. Informácie o konkrétnom charaktere či rozsahu spolupráce doteraz neboli dostupné, pretože príslušný zväzok a dokumenty sa v slovenských archívoch nenachádzali. 

V roku 1990 Budaj priznal, že podpísal spoluprácu s bývalým režimom, vysvetlil to tým, že chcel získať pas na plánovanú emigráciu. Ten naozaj získal, ale po krátkom čase sa z Viedne vrátil späť.

ÚPN: ŠtB Budaja už v roku 1980 považovala za neseriózneho spolupracovníka

Ústav pamäti národa dnes na sociálnej sieti uverejnil dva dokumenty z agentúrneho zväzku, ktorý spravuje Správny archív Armády ČR v Olomouci: rukou písané vyhlásenie o spolupráci z júna 1979 a návrh na ukončenie spolupráce zo septembra 1981, v ktorom je opísaný kontakt Jána Budaja s ŠtB.

ÚPN uvádza, že komunistická tajná služba Budaja už v roku 1980 považovala za neseriózneho spolupracovníka, na základe čoho potom aj spoluprácu s ním nasledujúci rok ukončila.

Vyjadrenie Ústavu pamäti národa

Z dokumentov, ktoré má v správe Ústav pamäti národa, vyplýva, že sa Ján Budaj v septembri 1971 neúspešne pokúsil o útek z Československa a od mája 1979 ho Správa kontrarozviedky v Bratislave (XII. správa ZNB) evidovala ako preverovanú osobu.

Od júna 1979 do októbra 1981 ho XII. správa ZNB evidovala ako tajného spolupracovníka v kategórii agent s krycím menom DOMOVNÍK. V dokumente s názvom Zhodnotenie pracovných výsledkov 2. odboru XII. správy ZNB Bratislava za rok 1980 z 9. januára 1981 sa uvádza: „U TS DOMOVNÍK sa zistilo, že tento RO (riadiaceho orgána – pozn. ÚPN) o získaných poznatkoch v plnom rozsahu neinformuje a že bez vedomia RO sa angažuje pri organizovaní nelegálnych kultúrnych podujatí. Za účelom odstránenia uvedených nedostatkov sú u uvedeného TS (tajného spolupracovníka – pozn. ÚPN) organizované príslušné opatrenia.“

ŠtB teda už v priebehu roku 1980 spolupracovníka vnímala ako neseriózneho a nasledujúci rok spoluprácu ukončila. Z registratúrnych záznamov (korešpondencie útvaru) vyplýva, že XII. správa ZNB odstúpila na nadriadený útvar do Prahy len dva agentúrne záznamy, oba v marci 1981, pod názvami: „BUDAJ – názory na vnútropolitickú a medzinárodnú situáciu“ a „BUDAJ – názory na opozičnú činnosť“.

Od júla 1982 XII. správa ZNB Jána Budaja rozpracovávala v signálnom zväzku s krycím menom JOHN a od novembra 1986 ho evidovala aj ako nepriateľskú osobu. Signálny zväzok ŠtB zničila v decembri 1989.

 

Fico žiada Budajov koniec

Šéf Smeru Robert Fico vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby dostala Jána Budaja z vedenia envirorezortu. Reagoval tak na informácie o nájdení dokumentu, ktorým Budaj podpísal spoluprácu so Štátnou bezpečnosťou. Tvrdí, že „eštebák“ nemôže byť v žiadnej vláde, ani v tej dočasne poverenej.

Budaj sa podľa neho zaradil do najhlbšej špiny, aká existovala v bývalom režime. Nájdenie dokumentov nepovažuje za prekvapenie. Označil to za „obrovskú hanbu“.

„Podpísal, že bude donášať na tzv. nepriateľov štátu,“ uviedol Fico s tým, že otázna je aj Budajova úloha pri novembrových udalostiach. „Jeden z najväčších demokratických ‚tlčhubov‘ je usvedčený z najväčšieho zločinu, aký mohol spáchať,“ vyhlásil šéf Smeru.

Sám Robert Fico bol v rokoch 1986 až 1989 členom Komunistickej strany Československa, ktorá bola jedinou povolenou vládnou stranou v republike. Medzi jej úlohy patrilo aj riadenie Štátnej bezpečnosti.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0