Komentáre a názory 06. január 2022

7 dní v kocke S pandemickou kampaňou sa to láme. Konečne

Dag Daniš
Dag Daniš

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa.

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Dag Daniš

S pandemickou kampaňou sa to láme. Konečne
TASR. V Holandsku napriek zákazom pokračovali protesty.

1. Veda a politika

Začať môžeme dobrými správami. Výsledky šiestich štúdií z viacerých krajín ukazujú, že variant omikron je síce infekčnejší, no zároveň je menej nebezpečný než jeho predchodcovia. Napáda prevažne horné dýchacie cesty, nie pľúca. Bežné príznaky infekcie by mali byť podobné ako pri iných sezónnych virózach – zápal hrdla.

Ak sa tieto predbežné výsledky výskumov potvrdia, môžeme sa pripraviť na nárast pozitívne testovaných (hlavne medzi deťmi v školách a mladšími ľuďmi). No podiel úmrtí a pacientov v kritickom stave by mal byť nižší.

Otázne ostáva, aký dosah bude mať omikron na počty hospitalizácií. Vedci predpokladajú, že tie môžu s rýchlejším šírením infekcie rásť, budú však menej náročné a kratšie.

Dúfajme, že ich predpoklady sa naplnia.

Ďalšou dobrou správou je, že politické a mediálne tlaky na povinné plošné očkovanie čoraz silnejšie narážajú aj na vedu, aj na právo.

Andrew Pollard, šéf Oxford Vaccination Group a zástanca očkovania, to vidí takto: nemôžeme dookola očkovať celú planétu každých šesť mesiacov. Je to neudržateľné a nepotrebné. Pollard trpezlivo opakuje (už od leta 2021), aby sa program pravidelného očkovania týkal najviac zraniteľných skupín ľudí.

V Rakúsku proti plánom na povinné plošné očkovanie protestuje nielen verejnosť, ale aj stovky lekárov. V otvorenom liste pripomínajú, že tézy o kolektívnej imunite po očkovaní proti kovidu sú dnes prekonané. Pri nových vakcínach nie je jednoznačne preukázaná účinnosť (zrejme trvá len niekoľko mesiacov), na druhej strane je však dostatočne známa široká škála vedľajších účinkov, vrátane závažných.

Pri ľuďoch pod 65 rokov bez rizikových faktorov podľa nich môžu pri očkovaní prevažovať riziká nad prípadnými prínosmi.

S podobnými argumentmi sa proti povinnému očkovaniu búria aj českí lekári. Keďže po vakcínach sú hlásené neurologické problémy či poruchy zrážanlivosti krvi a prípadné dlhodobé následky sú dnes celkom neznáme, žiadajú, aby bolo očkovanie proti kovidu dobrovoľné.

Téma povinného očkovania naráža aj na právne bariéry. Americký federálny sudca rozhodol, že armáda nesmie trestať vojakov, ktorí z eticko-náboženských dôvodov odmietajú očkovaciu povinnosť.

Guvernér Texasu (tradičnej bašty konzervatívcov) už minulý rok zakázal, aby úrady a firmy od ľudí vyžadovali očkovacie preukazy.

Samozrejme, tlaky na plošné očkovanie sa po výhradách časti vedeckej komunity, lekárov či súdov neskončia. Výrobcovia vakcín, vlády, médiá a niektorí lekári budú aj ďalej naliehať na „booster dávky“ (ktoré sú vraj nevyhnutné pre udržanie imunity) a na rôzne formy očkovacej povinnosti. Tieto tlaky však už nebudú také jednostranné ako v roku 2021. A hlavne: budú narážať na výhrady vedcov.

Zmenu kurzu môžeme len privítať. Čím viac kritických a polemických hlasov bude zaznievať, tým skôr sa pandemická (očkovacia) politika skoriguje do účinnej a zároveň spoločensky únosnej polohy.

2. V sieti

Trochu menej optimizmu vidieť v politike médií a sociálnych sietí. Na tomto fronte sa aj ďalej stupňuje cenzúra.

Naplno prepukla pred rokom, keď sociálne siete vypli Donalda Trumpa a jeho tím – z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti. Nerozhodli o tom úrady podľa zákona, ale súkromné firmy podľa svojich pravidiel.

Dnes to zachádza ešte ďalej. Twitter natrvalo zrušil účet republikánskej kongresmanke Taylorovej Greenovej. Dôvod: kongresmanka dlhodobo upozorňovala na volebné podvody spojené s pandemickým režimom hlasovania cez poštu. V lete bola dočasne zablokovaná po tom, čo napísala, že vakcíny proti kovidu nespomaľujú šírenie koronavírusu.

Definitívne zrušenie jej účtu prišlo po tom, čo napísala, že úmrtia spojené s očkovaním sa kedysi v Spojených štátoch brali vážne, dnes sa však množstvo hlásených prípadov úmrtí po vakcínach ignoruje alebo zľahčuje.

Na Twitteri však nenarazili len politici, ale aj vedci. Twitter definitívne zrušil účet známeho amerického experta na mRNA technológie Roberta Maloneho. Previnil sa tým, že zdieľal video, v ktorom bola spoločnosť Pfizer kritizovaná za údajné manipulácie a skresľovanie záverov klinických štúdií pred regulačnými úradmi FDA a EMA. Klinické štúdie, ktoré mali pokračovať do mája 2023, sa podľa autorov videa predčasne modifikovali tak, aby ukázali vysokú účinnosť a vysokú bezpečnosť nových mRNA vakcín.

Do akej miery sú obvinenia proti Pfizeru reálne a do akej miery sú prehnané, sa v tejto fáze nedá určiť. Dokumenty, ktoré Pfizer predložil FDA a EMA, neboli zverejnené. Prístup k relevantným dátam tak nemá ani odborná verejnosť.

Twitter zjavne preukázal nadprácu. Viacerí blogeri upozorňujú na to, že Twitter je prepojený s agentúrou Reuters (robí pre sociálnu sieť fact-checking). Korporátny zástupca Reuters zas sedí v správnej rade spoločnosti Pfizer. To mohol byť hlavný dôvod, prečo bolo sporné video okamžite vymazané.

Tieto cenzorské praktiky sú pritom spoločensky nebezpečné. Bez verejnej kritiky a verejnej kontroly budú mať výrobcovia vakcín neprimerane silné postavenie. A spotrebitelia (konzumenti vakcín) neprimerane slabé…

Navyše, politika Twitteru a ďalších sietí, namierená na čistky, spôsobuje značné škody aj pri dôveryhodnosti médií a sociálnych sietí.

Je nepopierateľný fakt, že v spoločnosti rastie dopyt po otvorenej diskusii, po pravidle „nechaj prehovoriť obe strany sporu“ a po kritickom obsahu. Definitívne vypínanie vedcov ako Robert Malone povedie k dvom veciam. K sťahovaniu ľudí, ktorých neuspokojuje jednostranný kampaňový obsah, na alternatívne médiá a siete. A k ďalšiemu prepadu dôveryhodnosti korporátnych médií a sociálnych sietí.

Zodpovednosť za tieto deformácie nebude na čitateľoch, ale na tvorcoch mediálneho obsahu.

Väčšina médií dnes v moderovaní slobodnej diskusie, v kritike a v hľadaní pravdy kolosálne zlyháva.

A nie, východiskom určite nebude ďalšie pritvrdzovanie cenzúry. A intenzívnejší boj s čitateľmi.

Táto cesta sa v 21. storočí neosvedčí.

3. Tisova ulica

NAKA sa na konci decembra postarala o policajný komiks roka. Vyšetrovateľ obvinil desať obecných poslancov, ktorí v auguste odmietli hlasovať za návrh, aby sa premenovala Ulica Jozefa Tisu.

Tento prípad má všetky predpoklady na to, aby vstúpil do učebníc práva. V kapitole policajných a právnych úchylností.

Poslanci obce Varín sú stíhaní za to, čo neurobili. Inými slovami, za to, že neposlúchli… Koho? Koho vlastne mali poslúchnuť, aby sa vyhli stíhaniu?

Na to by mali odpovedať NAKA a špeciálna prokuratúra.

Mohli by vypracovať manuál, aby poslanci vedeli, ako smú a ako nesmú hlasovať pri názvoch ulíc, ak nechcú riskovať, že skončia vo väzenských teplákoch.

Absurdné?

No a čo.

Buďme za to polícii vďační. Politická servilnosť, aktivizmus a pokusy strkať sa hlboko do priazne médií dosiahli za Hamrana úroveň, ktorá sa už nedá komentovať s vážnou tvárou.

Z protiextrémistickej divízie NAKA a špeciálnej prokuratúry sa stali zabávači.

Na základe čoho vlastne NAKA začala trestne stíhať desať poslancov za sympatie k extrémistickým hnutiam, ostáva záhadou.

Poslanci predsa neodmietli prehodnotiť sporný názov ulice z roku 1992. Rozhodovanie len odložili s tým, že chcú počkať na ukončenie vyšetrovania (prokuratúra a NAKA vec preverovali už dlhšie).

Dočkali sa.

Vrátane poslankyne, ktorá nebola prítomná na augustovom zasadaní zastupiteľstva a snahy o premenovanie ulice v minulosti verejne podporovala. Ani ona neunikla prísnej ruke NAKA a stíhaniu.

Poučenie: takto to dopadne, ak minister vnútra získa právomoc kedykoľvek a bez udania dôvodu odvolať ktoréhokoľvek policajného funkcionára. Z policajných šéfov sa zákonite stanú tajtrlíci, ktorí sa pretekajú v plnení úloh.

A z ich podriadených sa stane to isté.

Aj to je možno jeden z dôvodov, prečo veľká časť policajtov odchádza do výsluhového dôchodku. Z tých, ktorí ostanú, sa väčšina pokúša zorientovať v smere vetra.

Česť všetkým výnimkám. Veríme, že ich je ešte stále dosť. Aj keď asi nie na protiextrémistickom úseku.

4. Žilinkov manifest

Generálny prokurátor opäť prekvapil. Zverejnil výhrady k vojenskej dohode Spojených štátov a Slovenska. Nová dohoda má odovzdať časť vojenských letísk a skladov v Malackách a Sliači do výlučného užívania armády Spojených štátov.

Po ratifikácii má mať dohoda povahu medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred slovenskými zákonmi.

Žilinkov vstup do debaty miestami pôsobí ako politický manifest, nie ako striktne právna kritika. Napriek tomu sú jeho pripomienky cenné.

Bez nich by sme tu mali polemické vákuum. Pritom ide o vážnu a zásadnú otázku – odovzdanie časti vojenskej suverenity Slovenska cudzej moci.

Ak má ísť o dohodu dvoch strán, mala by zohľadniť slovenské pripomienky.

Výhrady Žilinku mieria na jadro veci. Dohoda obmedzuje suverenitu Slovenska a dáva Američanom voľnú ruku, aby mohli 10 rokov využívať objekty v Malackách a Sliači ako svoje „malé základne“. Majú byť pod výlučnou kontrolou amerických vojakov (budú strážiť vstup do objektov). Armáda Spojených štátov bude podľa dohody oprávnená využívať prenajaté objekty nielen na cvičenia a transport, ale aj na rozmiestňovanie vojenských zariadení a skladovanie zbraní a munície. Vrátane „nebezpečného vojenského materiálu“.

Rozhodovanie o presune amerických vojakov, vojenských zariadení, zbraní a munície už nemá byť viazané na kontrasignáciu rozkazov, resp. spolurozhodovanie slovenskej strany, ako to bolo doteraz. Má ísť o výlučnú právomoc ozbrojených síl Spojených štátov. Slovenská vláda má byť podľa dohody len informovaná o krokoch amerického partnera.

Práve tieto časti dohody by sa mali upraviť tak, aby boli rozhodnutia o využívaní slovenských vojenských objektov viazané na súhlas slovenskej vlády. Alebo povereného zástupcu slovenských ozbrojených síl.

Inými slovami, americkí partneri by mali za opačným koncom stola vidieť vyjednávačov. Nie handrových panáčikov, ktorým sa pri „rokovaniach“ o dohode ukáže, kde sa majú podpísať.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0