Anketa o obrannej dohode s USA Má generálny prokurátor Maroš Žilinka pravdu alebo prestrelil?

Viacerým osobnostiam vrátane troch bývalých ministrov obrany a vnútra sme položili nasledujúcu otázku:

Generálna prokuratúra uplatnila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 35 zásadných pripomienok proti obrannej dohode medzi vládou Slovenska a USA, pričom návrh dohody odmietla ako celok. Považujete výhrady generálnej prokuratúry za primerané? 

Radoslav Procházka, ústavný právnik a advokát

Viaceré pripomienky svojím obsahom prekračujú funkčné poslanie Generálnej prokuratúry v systéme štátnych orgánov SR a viaceré sú navyše nielen obsahovo, ale aj sémanticky poňaté tak, akoby GP bola orgánom zastupiteľskej povahy, nie orgánom ochrany zákonnosti. Za a priori neprimeraný považujem návrh na odmietnutie dohody ako celku.

Vladimír Palko, bývalý minister vnútra

K stanovisku generálnej prokuratúry mám štyri poznámky:

1. Čo sa týka jej odmietavého stanoviska k obrannej dohode ako celku, stotožňujem sa s ním.

2. K rovnakému záveru možno prísť použitím rôznych argumentov, teda neznamená to, že sa stotožňujem so všetkými argumentmi prokuratúry. M. Žilinka vidí hrozbu straty suverenity v právnej rovine. Nechcem to posudzovať, skôr však vidím tú stratu v reálnopolitickej rovine. Keď nám Američania za svoje peniaze vybudujú letiská, ťažko sa nám bude odmietať ich použitie vo vojenských akciách, pri ktorých nebudeme mať ten istý názor ako oni. A spätne vidíme, že za posledné štvrťstoročie naša spoluúčasť na niektorých amerických vojenských akciách bola problematická. 

3. Hodnotenie návrhu obrannej dohody by som nespájal s požiadavkou zrušenia špeciálnej ochrany americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí. Iste raz príde čas, keď sa stane nadbytočnou, ale neponáhľal by som sa.

4. Vyjadriť sa k návrhu v medzirezortnom pripomienkovom konaní je z formálneho hľadiska v poriadku. V časti týkajúcej sa trestnej stíhateľnosti vojakov zahraničných armád na našom území je prokuratúra dokonca priam povolaná k vyjadreniu sa. Rozsiahly komentár prokuratúry s 35 námietkami k návrhu, ktorý politicky značne polarizuje spoločnosť, však môže  zatiahnuť prokuratúru do politickej polemiky, čo by jej neprospelo.

Andrej Žiarovský, spolupracovník Postoja, píše najmä o témach s vojensko-historickou tematikou

Kauza je zjavne odvetou za nedávne prepasírovanie dvoch kľúčových reforiem cez parlament. Úder bol veľmi tvrdý – generálny prokurátor nevzniesol námietky ako osoba, napríklad cez touto vládnou garnitúrou veľmi obľúbený facebook, ale oficiálne, cez medzirezortné pripomienkové konanie. Zároveň prišiel z nečakanej strany a mieril rovno pod pás. Zahraničnopolitická orientácia zostávala poslednou oblasťou, kde súčasná vládna koalícia mohla doposiaľ deklarovať štandardnú integritu a konsenzus.

Zahraničná a bezpečnostná politika štátu sú doménou politických inštitúcií, ktoré sa formujú na základe vôle ľudu vyjadrenej v parlamentných voľbách. Generálna prokuratúra, ktorá ako strážca zákonnosti by mala byť za každých okolností striktne apolitická, hodnotiacim vyjadrením sa k tejto zmluve ako celku vstúpila (či dala sa zatiahnuť) na pole straníckej politiky. Dôsledkom, žiaľ, bude ďalšia vlna už takej hrozivej erózie dôvery a rešpektu k našim štátnym orgánom a inštitúciám.

Rukojemníkom tohto sporu sa, nanešťastie, stala naša zahraničná politika, na ktorej by mala byť ak už nie celospoločenská, tak aspoň „celokoaličná“ zhoda. Medzistranícke vybavovanie si účtov prepierané na zahraničnopolitickom fóre drasticky podrýva medzinárodné postavenie nášho štátu v oboch geopolitických smeroch – na západ aj na východ.

Ivan Šimko, bývalý minister vnútra a obrany

Neprimerané je podľa mňa ústavné postavenie prokuratúry a generálneho prokurátora. Prebrali sme ho z komunistickej ústavy a hlavne praxe, kde bol generálny prokurátor strážcom zákonnosti. Keďže v totalitnom štáte skutočnú politickú zodpovednosť neniesol žiaden ústavný orgán, tak na tom nezáležalo, že ústava ani formálne nezaradila prokuratúru do žiadneho systému ústavnej zodpovednosti. Bol to proste mocenský nástroj komunistickej strany.

Lenže v demokratickom štáte ústavné orgány za to, čo robia (za svoju politiku), nesú zodpovednosť. S výnimkou generálneho prokurátora. Kým sa nedotýka politických otázok a je výlučne zástupcom štátu v trestnom konaní, tak to nevidno. V momente, keď tak učiní, sa naliehavo otvára otázka, komu za to bude zodpovedný. A toto, obávam sa, je ten moment.

Pavol Kanis, bývalý minister obrany

Ústava SR prokuratúre priamo ukladá ako základné poslanie chrániť aj práva štátu a jeho zákonom chránené záujmy. Kompetentné a kvalifikované vyjadrenie generálnej prokuratúry k návrhu pripravovanej (!) zmluvy SR s USA je plnením jej ústavnej povinnosti.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka opäť potvrdil, že je výnimočnou právnickou osobnosťou a ním vedená generálna prokuratúra samostatným štátnym orgánom, ktorý je atribútom existencie právneho štátu v Slovenskej republike.

Foto – Postoj/TASR