Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.
Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Imricha Gazdu.
V aktuálnom súhrne sa dozviete:
Vo Vatikáne uložili do hrobu, v ktorom pôvodne spočíval pápež Ján Pavol II., telo jeho nástupcu Benedikta XVI.
Zomrel v posledný deň uplynulého roku vo veku 95 rokov ako najstarší pápež v histórii cirkvi.
Posledné zrozumiteľné slová, ktoré vyriekol na smrteľnej posteli, boli: „Signore ti amo! Pane, milujem ťa!“ Nimi, naposledy a definitívne, ozrejmil najhlbšiu podstatu svojho pontifikátu i celého života.
Moja pochybovačná otázka. Keď v roku 2007 Benedikt XVI. vydal prvý diel trilógie Ježiš Nazaretský, bola to veľká udalosť. Veľa sa diskutovalo najmä o spôsobe, akým sa teológ Ratzinger dobrovoľne odosobnil od svojej novej roly pápeža Benedikta.
V predslove totiž zdôraznil, že „táto kniha v žiadnom prípade nie je aktom učiteľského úradu, ale iba výrazom môjho osobného hľadania ,Pánovej tváre‘ (porov. Ž 27,8)“.
A dodal: „Preto mi každý môže slobodne oponovať. Čitateľky a čitateľov prosím len o tú dávku sympatie, bez ktorej niet nijakého porozumenia.“
Avízo, že v pláne má vydať aj ďalší diel, vo mne vyvolalo pochybovačné myšlienky: „Bol tento muž zvolený za pápeža preto, aby písal knihy? To nemá nič dôležitejšieho na robote?“
Pápež František sa lúči so svojím predchodcom. Foto - TASR/AP/Vatican Media
Aha! Na tieto svoje nezrelé úvahy som si opäť spomenul v týchto dňoch, keď som čítal článok jezuitu a bývalého hovorcu Svätej stolice Federica Lombardiho.
Spomína v ňom obrovskú vnútornú vášeň a motiváciu, s akými Benedikt XVI. na trilógii o Ježišovi Nazaretskom pracoval. „V tomto zmysle nemožno považovať za náhodu, že čas, keď sa rozhodol zriecť sa pápežského úradu, teda leto 2012, sa zhoduje s časom uzavretia trilógie o Ježišovi,“ píše Lombardi.
A vtedy som to pochopil. Pre Benedikta XVI. nebolo písanie kníh o „Ježišovi evanjelií“ teologickou zábavkou, voľnočasovou aktivitou, vedľajším produktom, ale – práve naopak – hlavným odkazom a dedičstvom jeho pontifikátu.
Pritom celé to bolo jasné už od začiatku. Stačilo, aby som s otvorenými očami, či skôr srdcom, čítal prvé riadky hneď jeho prvej programovej encykliky Deus caritas est (Boh je láska): „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“
Podstatou kresťanskej viery nebolo pre Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. upevňovanie uzavretej doktríny, ale otvorené hľadanie Pánovej tváre.
Celý jeho život bol tak ľúbostnou cestou za Osobou, ktorá ho uchvátila natoľko, že pri konečnom stretnutí mohol z celého srdca vyznať: „Pane, milujem ťa!“
Pohrebnej omši za zosnulého Benedikta XVI. predsedal pápež František. Koncelebrovalo ju približne 130 kardinálov, 400 biskupov a 3 700 kňazov. Na Námestí sv. Petra bolo prítomných asi 50-tisíc veriacich.
„Benedikt, verný priateľ Ženícha, nech je tvoja radosť dokonalá, keď definitívne a navždy budeš počuť jeho hlas!“ povedal v homílii pápež František.
Slovensko na pohrebe zastupoval premiér Eduard Heger, predseda KBS Bernard Bober a ďalší slovenskí biskupi.
Po pohrebnej omši bola rakva s telom zosnulého prenesená z námestia do Baziliky sv. Petra a odtiaľ do vatikánskej krypty. Počas súkromného obradu bola cyprusová rakva vložená do väčšej zinkovej, ktorá bola zvarená a následne uložená do drevenej schránky.
Do rakvy boli v súlade s tradíciou uložené medaily a mince razené počas pontifikátu Benedikta XVI., pálium arcibiskupa metropolitu mníchovského a rímskeho a tzv. rogitum, čo je text stručne opisujúci jeho pontifikát.
Miesto posledného odpočinku Benedikta XVI. vo vatikánskej krypte je to isté, kde sa až do blahorečenia nachádzala rakva Jána Pavla II. a predtým Jána XXIII.
V pondelok až stredu do Baziliky sv. Petra sa prišlo so zosnulým pápežom rozlúčiť približne 200-tisíc ľudí.
Joseph Ratzinger nikdy nestratil odvahu postaviť sa proti „sa“. Proti tomu, čo „sa“ má myslieť, hovoriť a robiť.
Bol veľkým teológom oddaným hľadaniu pravdy a krásy, ktoré ho inšpirovali. Pravovernosť viac ponúkal, než vynucoval.
Trval na tom, že viera má okrem srdca oslovovať aj rozum, no ten nesmie strácať zo zreteľa povedomie o svojich limitoch.
Zosnulý emeritný pápež varoval cirkev, aby neredukovala Ježišovo posolstvo na neurčité hodnoty politického moralizmu.
Podľa Ratzingera plnohodnotný život na zemi človek nemôže dosiahnuť bez živej a žitej viery v Ježiša Krista.
Zomrelý pápež vedel nadviazať kontakt aj s tými, čo sú hľadačmi pravdy a ešte neprišli k objavu Boha vo svojom živote.
Pozreli sme sa na seba a pápež sa máličko uklonil na znak toho, že nás spoznal, a potom zodvihol ruku k požehnaniu.
Aký zmysel má – napriek všetkým krízam a problémom – zostať veriacim a neodvrátiť sa od cirkvi? To nie je otázka pochybovača, ale dvoch veľkých teológov 20. storočia, ktorí chcú vliať nádej všetkým zmäteným a hľadajúcim kresťanom.
Hans Urs von Balthasar a Joseph Ratzinger ponúkli svoje odpovede v dvoch prednáškach, ktoré síce odzneli ešte v roku 1971, ale sú aktuálne dodnes.
Pod názvom Dve obhajoby s podtitulmi Prečo som ešte kresťanom a Prečo som ešte v cirkvi vyšli v roku 2022 aj v slovenčine.
Prajem vám požehnaný deň slávnosti Zjavenia Pána!