Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej čiastočne ustúpilo pri svojom návrhu o RTVS. Na dodržiavanie verejnoprávneho charakteru vysielania by nemala dohliadať programová rada, tak ako to rezort navrhoval pôvodne.

Informuje o tom Denník N, podľa ktorého je jedným z hlavných adeptov na post riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu Lukáš Machala.

Machala je v súčasnosti generálnym tajomníkom služobného úradu na ministerstve kultúry. Machala vyjadruje sympatie k ruskému prezidentovi a v minulosti bol členom vedenia hnutia Republika.

Už sa tá zmena blížiAká bude Tarabova a Michelkova štátna televízia

Eva Čobejová

Od zrušenia RTVS rezort kultúry neustúpi. Po novom by tak mala vzniknúť Slovenská televízia a rozhlas. Denník N uvádza, že proti vytvoreniu programovej rady boli politici Hlasu.

Nový návrh počíta s tým, že nového riaditeľa nebude voliť parlament, ale rada. Tá bude mať šesťročné funkčné obdobie a budú v nej nominanti vlády, nie však priamo rezortu kultúry.

Riaditeľ by nemal byť odvolaný bez udania dôvodu.

Exministerka kultúry a poslankyňa Hlasu Ľubica Laššáková pre Denník N povedala, že dúfa, že upravený návrh SNS bude menej radikálny než pôvodný. „Možno by sa mohla zjemniť rétorika. Mám pocit, že v návrhu, ktorý na budúci týždeň príde, bude tá rétorika možno profesionálnejšia,“ povedala. Finálny návrh však koaliční poslanci zatiaľ nevideli.

Podpredseda vlády Taraba v pondelok zverejnil na sociálnej sieti príspevok z rokovania o návrhu. „Znenie zákona o RTVS úspešne dorokovaný a dohodnutý v súlade s európskou legislatívou a podľa vzoru verejnoprávnych televízií v európskych štátoch,“ napísal s tým, že zákon má šancu ísť na aktuálnu schôdzu parlamentu.

Na fotografii sú zástupcovia rezortu kultúry, šéf SNS Andrej Danko, minister financií Ladislav Kamenický, minister školstva Tomáš Drucker, ale aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

Ministerka Šimkovičová v utorok uviedla, že upravenú verziu zákona by mal jej rezort zaradiť na rokovanie vlády v ďalšom aprílovom týždni. 

„Návrh je plne v súlade s európskou legislatívou a verím, že televízia a rozhlas si budú opäť plniť svoju verejnoprávnu funkciu,“ uviedla.

K pôvodnému návrhu zákona, ktorý ministerstvo kultúry predložilo ešte 11. marca, prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 327 pripomienok, z toho 42 hromadných.

Okrem zástupcov verejnosti ich formulovali aj politické strany a kultúrna platforma. Upozorňovali okrem iného aj na nesúlad s európskou legislatívou, konkrétne s prijatým Európskym aktom o slobode médií.

Ministerstvo na konci marca oznámilo, že vzhľadom na množstvo pripomienok a komplexnosť témy predloženie zákona odkladá, kým sa jeho znenie nedopracuje.